Škodlivosť dlhého sedenia


Prečo škodí dlhé sedenie?

Autor: Zuzana Beranová - reg. fyzioterapeut rehabilitace Zdravíčko -www.rehabilitace-zdravicko.cz
Ešte pred relatívne krátkou dobou nebola táto otázka vôbec dôležitá. Sedenie bolo sedenie a žiadny problém sme s ním nespojovali. Ubehlo pár desiatok rokov a všetko je dnes inak.
Rýchlosť zmien = málo času na prispôsobenie
Človek prechádza vývojom, ktorý prebieha pozvoľne a hlavnou príčinou tohto ako telesného, tak i duševného pretvárania sú zmeny v prostredí, v ktorom žijeme. Tento vývoj nie je vlastne ničím iným, ako prispôsobovanie sa zmenám tak, ako potrebujeme pre naše optimálne prežitie. Keby napríklad prudko klesla vonkajšia teplota, zrejme by sme postupne obrástli hustejšími chĺpkami a vytvorili si väčšie zásoby podkožného tuku. Táto zmena je príkladom prirodzenej adaptácie. Pokiaľ dochádza k zmenám pozvoľna, dokážeme na ne reagovať a prispôsobiť sa postupne tak, aby sme prežili. Keď ale príde napríklad v dôsledku živelnej prírodnej katastrofy k rýchlej zmene prostredia, nie je na postupnú adaptáciu čas a máme veľký problém – problém prežiť. Tieto problémy nie raz v histórii spôsobili človeku útrapy ktorým čelil veľmi ťažko, alebo ich mnohokrát ani celkom nezvládol.
Viem ako sedím?
Sed dlhé storočia patril k polohám, kedy telo človeka odpočívalo. Pri sede nastalo „rozdelenie“ tela na dve časti, ktoré na čas obmedzili svoju vnútornú komunikáciu a začali každá pracovať v inom režime.
1)                  z aktívneho účastníka diania okolo nás sa stáva pasívny pozorovateľ
2)                  svaly znižujú svoje napätie, pretože nemusia niesť celú váhu tela ako pri chôdzi, v aktívnej prevahe je horná polovica tela (drží stabilitu) a v pasívnej prevahe sú nohy a sedacie svaly – odpočívajú
3)                  dýchanie sa výrazne obmedzí oproti chôdzi a nastáva spomalenie a znížené pľúcnej ventilácie (výmeny vzduchu v pľúcach), dýchame veľmi plytko s ramenami zvesenými dolu a pľúca sú uväznené v malom priestore
4)                  srdce znižuje svoj výkon oproti chôdzi a prispôsobí ho malému obehu kyslíka a zníženým energetickým potrebám tela, podobne, ako pri spánku
5)                  rovnako ako dýchanie sú na tom aj ostatné telesné funkcie, hlavne stlačené vnútorné orgány tráviaceho traktu, ľadviny, pečeň – v sede sa im nepracuje ideálne
Pre mozog a jeho činnosti platia trošku iné zákony. Prechodne sa pri sede zvýšia jeho schopnosti – najmä koncentrácia, vplyvom relatívneho kľudu. Dlhodobo sa ale zhorší jeho výživa v dôsledku obmedzenia ostatných orgánov, hlavným prejavom je spomalenie toku vitálnej (životnej) energie. Táto životná sila predstavuje napr.: príjem živín, krvný obeh, lymfatický obeh, prúdenie vzduchu atď. Myseľ funguje, ale veľmi rýchlo sa unaví.
V krátkom časovom období sa podiel sedenia v bežných denných činnostiach prudko zvýšil. Relatívny „komfort“ životného prostredia umožňuje dnešnému človeku ďaleko viac odpočinku (ale aj práce) v čisto odpočinkových polohách, ako tomu bolo pred pár desiatkami rokov.
Napriamenie človeka či už v stoji, sede a pod. je možné s pomocou schopností našich svalov túto polohu (nie aktívny pohyb, ale statickú fázu) stabilizovať=udržať. Pri stabilizácii sa svaly nemenia ani čo do dĺžky, ani čo do tvaru, ale len zvýšia svoje napätie. Dá sa to laicky prirovnať akémusi strnutiu, ztuhnutiu – pomáha nám to čeliť zemskej príťažlivosti aj vo fáze, keď sa nepohybujeme.Táto schopnosť svalov je ale časovo obmedzená a podlieha vývoju. Postupnou adaptáciou sa učíme dlhšie zotrvať v určitých polohách bez zbortenia tela.
Sed patrí medzi statické polohy, kedy sa najväčšie nároky na stabilizáciu posúvajú na hornú polovicu tela. Svaly ale nedokážu túto svoju schopnosť v krátkom čase adekvátne (dostatočne) zvýšiť vzhľadom k narastajúcej potrebe, hlavne pri dlhom sedení v kancelárii, pri počítači a pod. Pokiaľ by všetko prebiehalo pozvoľna a prirodzene, dá sa predpokladať, že by sme reagovali najskôr takto :
1)                  prišlo by k zvýšeniu tejto schopnosti svalov, hlavne v hornej polovici tela, prípadne
2)                  k zmene stavby tela v prospech lepšieho vzájomného postavenia jednotlivých častí tela alebo najpravdepodobnejšie
3)                  k obom zmenám súčasne
Človek sa v súčasnej dobe nachádza vo vývojovej fáze, kedy predbieha svojim prejavom svoje schopnosti.
V dôsledku tejto skutočnosti s nedostatočne rýchlou adaptáciou dochádza k výraznejšiemu poškodzovaniu fyzického tela, ktoré sa ďaleko rýchlejšie opotrebováva v dôsledku nerovnomerného používania svalov, kostí a väziva. Funkcia odpovedá súčasným schopnostiam reakcie na zmeny v prostredí.
Mentálne to vnímame ako : únavu, potlačenie fyzických schopností, nechuť prekonávať prekážky, zníženú koncentráciu atď.
Jedná sa zrejme o vývojovo prechodnú fázu telesnej a energetickej nerovnováhy, zavinenú zrýchlenou evolúciou prostredia, vo vzťahu k možnostiam človeka. Rovnakým zmenám čelí príroda a všetko živé okolo nás. Pre harmonický vývoj všetkého okolo nás je potrebný čas, predbiehanie v čase spôsobuje problémy našim schopnostiam a sa zmenám prispôsobiť.www.rehabilitace-zdravicko.cz